MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. je prezitentkou Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti
Každá mama, ktorá si popri všetkých povinnostiach zoberie za svoje pracovať so zdravými návykmi svojej rodiny a riešiť napriek všetkým voňavým a farebným lákadlám v prvom rade zdravie, má od nás veľké uznanie a oporu. A preto prinášame tento rozhovor s odborníčkou na pravom mieste a prejdeme si pár mýtov a faktov ohľadne budovania zdravých stravovacích návykov. My sme sa na rovinu spýtali a na rovinu nám odpovedala MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., prezidentka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Je skutočne nutné dnešným deťom dohliadať na kvalitu stravovania? Vstupuje do tohto procesu niečo, čo dnešné matky nepoznali, keď boli deťmi?
To, že správna výživa je dôležitá, vedeli už naše matky a tak isto aj ich matky. V súčasnosti je však rozdiel v tom, že naši rodičia a starí rodičia mali informácie o tom, odkiaľ potraviny, ktoré konzumujú, pochádzajú, kým boli vyrobené a mali väčšiu istotu, čo konkrétne potraviny obsahujú. V súčasnosti je potrebné podrobne čítať, čo je na potravinách uvedené (obsah, zloženie cukrov a tukov, prítomnosť farbív, alergénov…).
Koľko dcl sladených nápojov môže dieťa denne prijať bez negatívneho dopadu na jeho zdravie? Viete nám to premietnuť na nejakom príklade? Napr. koľko kociek cukru predstavuje 2 dcl niektorého zo sladených nápojov a čo sa deje s detským organizmom?
V ostatnom čase sa veľa popísalo na tému, koľko lyžičiek cukru obsahuje nealkoholický nápoj kolového typu. Tento cukrom sladený nápoj je ponúkaný v niekoľkých rôznych veľkostiach, od malej plechovky až po 2-litrovú fľašu. Malá plechovka koly obsahuje cca 40 gramov cukru. Pre porovnanie 1 kávová lyžička cukru obsahuje 6 g cukru a 1 veľká kocka cukru obsahuje 10 g cukru. Plechovka koly obsahuje cca 150 – 160 kalórií z cukru. Ide o prázdne kalórie, ktoré majú malú alebo žiadnu výživnú hodnotu, neodporúčajú sa konzumovať vo veľkom, pokiaľ chceme byť zdraví a udržať si zdravú telesnú hmotnosť. Podobne to platí aj pre všetky ostatné sladené resp. prisládzané nápoje. Tieto nápoje majú vysoký glykemický index a je potrebné sa ich vyvarovať.
Nadmerná konzumácia cukrov môže mať významný, negatívny vplyv na naše zdravie. Cukrom sladené nápoje kolového typu prispievajú k obezite u detí aj dospievajúcich. Nadváha podporuje rozvoj ďalších zdravotných rizík, ako je zvýšené riziko srdcových ochorení, mŕtvice, cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku. Pomenovanie cukrov na nutričnom označení výrobkov môže byť niekedy zavádzajúce, cukor môže byť rôzne pomenovaný a môže sa skrývať napríklad za kukuričným sirupom, fruktózou, sacharózou či dextrózou.
Môže nezdravé pitie alebo pitie sladených vôd spôsobiť zmeny na detskom správaní? Spôsobiť napríklad agresivitu, plač či nervozitu dieťaťa?
Pravidelná konzumácia sladkých pochúťok a sladených nápojov môže u detí zapríčiniť nezvládnuteľnú nervozitu, bolesti hlavy, depresie ale aj agresivitu. Konzumácia sladkostí a sladených nápojov vedie k obezite, k vyčerpaniu tvorby inzulínu v beta bunkách pankreasu, k zníženiu zásob stopových prvkov a vitamínov, ktoré spolupôsobia pri metabolizovaní sacharidov, k zhoršeniu imunity. Pohromou je rozvoj zubného kazu. Tieto nápoje obsahujú celý rad rôznych farbív, konzervačných látok a aróm, ktoré škodia nášmu telu, môžu vyvolávať aj alergie. Väčšie množstvo sladených nápojov môže viesť k nechutenstvu, strate chuti do jedla, odmietaniu inej potravy s rozvojom nutričnej karencie. Džúsy môžu viesť k nešpecifickému hnačkovému ochoreniu, ktoré je spôsobené malabsorpciou sacharidov (najmä jablčné a broskyňové džúsy), ktorého dôsledkom je potom znížený príjem stravy a neprospievanie.
Ovplyvňuje už mama, ktorá dojčí, svojou stravou zdravotný stav dieťatka a jeho prípadnú budúcu obezitu? Ako tomu predísť?
Najlepšou prevenciou rozvoja obezity u detí je dojčenie. Dojčenie nezoštíhľuje len mamy, ale aj deti. Viaceré klinické štúdie potvrdili, že v porovnaní s normálnou populáciou bolo v súbore dojčených detí výrazne menej detí s nadváhou i s obezitou a tento efekt bol zrejmý aj po skončení výlučného dojčenia. Podľa českého výskumu sa po prvom polroku dojčené deti oproti nedojčeným stávajú štíhlejšími. A práve prvý rok veku je pre rozvoj obezity kľúčový. Ďalšou podmienkou, že dojčenie dieťa pred obezitou ochráni, je to, že na vhodnú stravu musí dbať aj matka. Hmotnosť matky často odráža hmotnosť dieťaťa – ženy s nadváhou mávajú väčšie deti a rodiny sa často stravujú tak, že kilá navyše hrozia aj deťom. Práve preto je dôležité, aj to čo konzumuje matka. Dojčiaca žena by mala jesť predovšetkým pestro, teda nejesť za dvoch a prejedať sa, ale na druhej strane ani zabúdať na seba. Nedostatočná strava môže znížiť kvalitu a spolu s nesprávnou technikou dojčenia a nedostatočným prikladaním aj množstvo materského mlieka, takže nemusí bábätku stačiť.